Konečne v 7. kapitole spoznávame autora knihy: zákonníka Ezdráša. Ako čítame čo sa mu dialo, nedá sa uniknúť podozreniu, že ho po celý čas sprevádzala akási neviditeľná ruka a že nemysliteľné bolo zrazu celkom možné. Všetko sa vydarilo. Ako to je možné? Jeho ruky neboli prázdne.

Kázne zboru CB Trnava

Ruka v ruke (Ezdráš-Nehemiáš: Nové začiatky na starom mieste) [Marek Tomašovič]

Keď sa pred 2500 rokmi Izraeliti po 50 rokoch v exile vrátili späť do svojej Zasľúbenej zeme, vrátili sa s poverením postaviť Bohu dom. Postaviť chrám, v ktorom Boh bude prebývať. Bola to jeho stavba a oni, spolu s kráľom Kýrom, boli tými, skrze ktorých sa mal tento Boží plán realizovať. Na konci tohto stavebného projektu však získali viac ako len nový chrám pre svojho Boha – získali samotného Boha.

Pán stavby (Ezdráš-Nehemiáš: Nové začiatky na starom mieste) [Marek Tomašovič]

V živote vidíme, že slúžiť Hospodinovi nie je ľahké, pretože sme v mnohých veciach pozastavení, alebo aspoň spomalení. Satan sa nás snaží zastaviť a podobne to robil aj Izraelitom, keď stavali Hospodinovi chrám.

Byť verný sa (hneď) neoplatí (Ezdráš-Nehemiáš: Nové začiatky na starom mieste) [Dominik Svitel]

Za veľaváženými ľuďmi neprichádzame len tak, ľahkovážne, bez zastavenia sa. Stretnutia s kráľovnou Alžbetou II. alebo s pani prezidentkou SR sú väčšinou naplánované, majú svoj poriadok a postup. A ak je tomu tak pri ľudských osobnostiach a kráľoch, o čo viac potom pri Bohu, ktorý je Pánom pánov a Kráľom kráľov?

Predtým, ako začneme (Ezdráš-Nehemiáš: Nové začiatky na starom mieste) [Marek Tomašovič]

Zoznamy sú dôležité. Keď sa narodíme, všetci sme na matrike zapísaní do dlhého zoznamu v knihe narodených. A nakoniec, keď zomrieme, sme zapísaní do posledného zoznamu v knihe úmrtí. A medzi týmito dvoma zoznamami sa naše mená za celý život ocitnú ešte na mnohých iných zoznamoch. To, na akom zozname sa ocitne naše meno má veľký vplyv na náš život. Je však tvoje meno zapísané v tom najdôležitejšom zozname, na akom sa kedy môže ocitnúť?

Na tomto zozname chceš byť! (Ezdráš-Nehemiáš: Nové začiatky na starom mieste) [Marek Tomašovič]

Mnohí sme pripravení na nový začiatok, ale ten nie a nie prísť. V novom začiatku vidíme novú nádej, cítime v ňom možnosť pre lepšiu budúcnosť. Keď sa zdá, že sa nám celý svet zrútil a pochybnosti o Božej láske začínajú napĺňať naše mysle, vtedy nás Boh prekvapí svojou milosťou. Prináša nový začiatok, no starom mieste. Berie nás späť ku odvekým základom, na ktorých jeho ľudia vždy stáli. V prvej kázni novej série z kníh Ezdráša a Nehemiáša uvidíme Boha ako toho, ktorý prináša nie len nádej na lepšiu budúcnosť, ale ako on sám je tou Nádejou. Vidíme Boha, ktorý pohne celou svetovou ríšou len preto, aby naplnil svoje zámery spásy, ktoré má pre svoj milovaný ľud.

Aby sa splnilo slovo Hospodina (Ezdráš-Nehemiáš: Nové začiatky na starom mieste) [Marek Tomašovič]

Každé naše previnenie a krivda, ktorých sa dopustíme voči inému človeku prinášajú do našich vzťahov napätie, pod ktorým sa naše vzťahy lámu. Vznikajú medzi nami pukliny, ktoré – ak s nimi nič neurobíme – prerastajú v priepasti. Čo si však máme počať, keď napätie a pukliny objavíme vo svojom vzťahu s Bohom? Keď zas a znova bojujeme s hriechom a vinou? Chcem nám Boh naozaj odpustiť? Ako si tým môžeme byť istí?

Šťastní hriešnici (Nezaradené) [Marek Tomašovič]

Je tu obdobie letných dovolenie. Vieme celkom dobre ako zregenerovať svoje telo, ale ako sa môže zregenerovať aj naše srdce? Lebo nejde nám napokon práve o toto na každej dovolenke? – aby pookrial náš duch? Dobre vieme, že môžeme spať koľko chceme a jesť čo len chceme, ale naše srdce môže ostať rovnako nepokojné, ako na začiatku. V 16. žalme vidíme kráľa Dávida, ktorý si pred Bohom občerstvuje svoju dušu. Ako sa to robí? Ako môže toto leto nie len oddychovať naše telo pod lúčmi slnka, ale ako môže naša duša oddychovať pod lúčmi Božej lásky?

Šťastný Dávid a radostný Boh (Nezaradené) [Marek Tomašovič]

„Slovo na záver všetkého, čo si počul: ... toto je povinnosť každého človeka!“ (kapitola 12, verš 13). Záverečná múdrosť Koheleta, ako žiť naplno v prchavom svete, nespočíva v nejakej novej technike dýchania, mindfulness, meditácie, pozitívneho myslenia, spoločenského aktivizmu, v spoločenskej spravodlivosti, ale v spoznaní a prijatí našej povinnosti, ktorú máme pred Bohom. A táto (jedna) povinnosť má dva rozmery: Boha sa boj a zachovávaj jeho prikázania.

Povinnosť každého z nás (Plný život v prchavom svete) [Marek Tomašovič]

Dalo by sa povedať, že život človeka je akoby cesta zo svetla sveta do tmy smrti. V okamihu narodenia je náš svet zaplavený svetlom a vo chvíli smrti sa nad nami zatiahne opona tmy. V obrazoch Koheleta, byť na slnku znamená žiť a byť v tme znamená nežiť, byť mŕtvy. Je možné žiť plný život vo svete ubúdajúceho svetla?

Skôr než príde koniec (Plný život v prchavom svete) [Marek Tomašovič]

Budúcnosť je nejasná a neznáma. No ani to nám však nebráni v tom, aby sme si plánovali dovolenky, sporili na auto, alebo brali 30-ročné hypotéky. Je možné žiť plný život, keď toho tak veľa nevieme? Kohelet, staroveký mudrc, nám v dnešnom texte pozerá priamo do očí a pokojne hovorí: „Aj keď budeš mať väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci... stále to nebude stačiť. Aj tá má u človeka svoje limity. Múdry človek vie, že nevie.“ Ako teda žiť plný život, keď nevieme...?

Keď vieš, že nevieš

V deviatej kapitole vidíme akýsi „koncentrát“ celej knihy Qoheleta. Všetko čo sa zatiaľ Qohelet snažil povedať tu nájdeme zhrnuté a zhustené, ako taká uťahujúca sa špirála. Najprv nám Qohelet pripomenie prchavosť života, potom poukáže na plnosť Boha a na záver upriami našu pozornosť na prijatie Krista. Všetci lebo túžime po plnom živote v tomto prchavom svete a Qohelet nás dnes bude volať k tomu, aby sme svoj prchavý život zložili do Božích rúk, lebo len ho on dokáže naplniť.

Dobrá správa uprostred prchavého sveta

Či už sa teda pozeráme na bunky nášho tela, alebo čítame Božie slovo, alebo sa len pozrieme okolo seba, sme neúprosne konfrontovaní s realitou: smrť si počká na každého z nás a nikto jej neunikne. Toto si uvedomil a vzal k srdcu aj Kohelet, mudrc z dávnych čias, ktorý hľadá plnosť života. Všade, kam sa zatiaľ pozrel uvidel márnosť. Teraz obracia zrak ku samému koncu, ku smrti. A nachádza v nej nečakaného spojenca. Dnes nás bude Qohelet učiť o tom, ako nám sama smrť dáva múdrosť do života.

Nečakaný spojenec

Ako Kohelet pozoruje svet okolo seba, vidí človeka, ktorý sa snaží žiť naplno v tomto prchavom svete, ktorý je pod Božou kliatbou. Vidí dve veci – jednu dobrú a druhú zlú: človeka, ktorý sa teší zo svojej práce a človeka, ktorý síce veľa pracuje, no radosť mu uniká. A tak Kohelet prichádza ku dôležitému poznaniu: v tomto prchavom svete práca človeka nenaplní. Pozrime sa teda spolu s ním na to, ako môže byť práca zdrojom radosti a nie márnosti.

Márnosť práce

Kohelet sa vo štvrtej kapitole obzerá okolo seba a vidí, ako naša vzájomná ľudská závisť ničí a kazí tento svet – a prispieva ku márnivosti, t.j. ku neuchopiteľnosti, nenaplniteľnosti, nášho pozemského života. A predkladá nám tu dva spôsoby života: ten s plnými rukami námahy a ten s otvorenou rukou pokoja. Len jeden z nich povedie ku plnému životu.

Ruky plné pokoja

Sme spoločenstvo ľudí, ktorí vo svojej nedokonalosti zažívajú premieňajúcu moc Ježiša Krista. Preto chceme ako súčasť všeobecnej Cirkvi: uctievať Boha, prejavovať lásku ľuďom, zvestovať Krista, rozvíjať sa a prispievať ku kvalite života. Tento podcast a kázne v ňom obsiahnuté sú súčasťou našej snahy slúžiť každému, kto je ochotný počúvať. Viac informácii nájdete na www.cbtt.sk

hubhopper

Kázne zboru CB Trnava

hubhopper