Vyrúbané lesy, environmentálne záťaže, dymiace komíny, nekonečné repkové monokultúry, zdevastované kaštiele, marginalizované komunity. Aj také je Slovensko, ktoré zachytáva dokumentarista a environmentalista Tomáš Hulík vo svojom projekte Odvrátená strana Slovenska. Predstavil ho vo forme filmu, výstavy a teraz pripravuje knihu. Rozprávali sme sa s ním o nápade aj realizácii tohto projektu ale aj o fotografovaní divej prírorody, či jeho novom angažmáne ako riaditeľa bratislaveskej ZOO.  Titulná fotografia: N / Vladimír Šimíček

HIKING.SK podcast

Filmár Hulík: Slovensko nie je také pekné ako o ňom radi rozprávame

CHKO Horná Orava sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Sú tu zachovalé rašeliniská, chladnomilné rastliny aj mnohé postglaciálne relikty, čiže druhy, ktoré sa zachovali od poslednej doby ľadovej. S krajinárom Mariánom Hablákom zo správy CHKO Horná Orava sme sa rozprávali o týchto druhoch, o zonácii, ktorá tu platí od roku 2003 a tiež o problémoch, medzi ktoré patrí najmä nelegálna výstavba vo voľnej krajine a na brehoch Oravskej priehrady. 

Marián Hablák: Typickým problémom hornej Oravy je nelegálna výstavba chát vo voľnej krajine

Sandra Popelářová si nemyslí, že doháňajú deficit právomocí neprimeraným postihovaním turistov a cyklistov. Hovorí, že aktívne bojujú s výstavbou aj spracúvaním kalamity v národnom parku. Nevidí problém v pokutovaní návštevníkov za spanie vedľa vysielača ci bicyklovanie po účelovej komunikácii.

Riaditeľka NAPANT-u chce zvýšiť počet strážcov, aby sa viac vymáhali pravidlá

Plánovaná reforma národných parkov je kľúčová pre ich ďalšie smerovanie, myslí si riaditeľ Tatranského národného parku Pavol Majko. Ak by prišlo k jednotnej správe štátnych pozemkov v parku, eliminuje to názorové vojny so štátnymi lesníkmi, ktoré minulý rok obmedzili turistov. Vzniknúť by mohli aj nové turistické chodníky.

Riaditeľ TANAP-u nevylučuje nové turistické chodníky v Tatrách, ak prejde reforma národných parkov

Ťažká priechodnosť krajiny a pytliactvo sú hlavnými príčinami úhynov rysa, vlka a medveďa na Kysuciach. Priechodnosti majú pomôcť plánované ekodukty, no na zamedzenie pytliactva je nedostatok strážcov. Sú len dvaja. Tí mausia okrem pytliactva riešiť aj množstvo nelegálnych vjazdov terénnych motoriek a štvorkoliek. V najnovšej epizóde Hiking podcastu sa o tom zhovárala Soňa Mäkká s Petrom Drengubiakom, zoológom z chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

Peter Drengubiak: Problémom Kysúc je pytliactvo a nelegálne vjazdy štvorkoliek

Strmé zrázy, rovinky a prepady v hustom lese. To sú prírodné podmienky, ktoré definujú Handlovské traily. Tento terén nevznikol prirodzene. Je dôsledkom masívneho zosuvu pôdy, ktorý tu bol v 60-rokoch. O stavbe týchto trailov, údržbe a plánoch do budúcnosti ale aj širšie o bikovaní na hornej Nitre sme sa rozprávali so staviteľom Handlovských trailov Lubošom Vičíkom. Dotkli sme sa aj témy, či elektrobikeri patria na traily a v čom je najväčšie riziko horských elektrobikov.

Luboš Vičík: Handlovské bikové traily vynikajú členitým terénom a hustým lesom

Liehové, benzínové, plynové variče, či dokonca variče na drevo. Aký si vybrať na aký účel a prečo si nekupovať plynový varič s piezozapaľovaním. V novom dieli špeciálu o turistickom vybavení diskutujú Mišo Rusina a Ľubo Mäkký. 

Séria o vybavení: O turistických varičoch s Mišom a Ľubom

Klub slovenských turistov chcel postaviť atraktívnu vzdušnú ferratu z Mlynickej doliny na Predné Solisko. Po rokoch príprav sa nakoniec realizuje krátka zaistená cesta do Priečneho sedla. Zrejme nahradí jednu líniu reťazí, ktorá teraz vedie do sedla. Ferrata bude mať náročnosť A a nebude na ňu potrebný špeciálny ferratový výstroj. 

Predseda KST Peter Dragúň: Ferrata vo Vysokých Tatrách nahradí jednu líniu reťazí do Priečneho sedla

Premnožené jelene ničia najstaršiu rezerváciu v Národnom parku Veľká Fatra, pretože požierajú vzácny druh tisa. Dovezený alpský poddruh kamzíka zasa spôsobuje škody na vzácnej skalnej kvetene. Riaditeľ národného parku Peter Vantara je za to, aby sa reguloval počet zveri.

Riaditeľ NP Veľká Fatra: Jelene poškodzujú rezerváciu, keď hľadajú halucinogénnu kôru tisa

Ochranár, ekológ a filmár Erik Baláž si myslí, že slovenské národné parky zaostávajú v komunikácii s verejnosťou. Preto sa podieľa na novej mobilnej aplikácii, ktorá interaktívnou formou bude vysvetľovať, čo a prečo sa v nich chráni. Aplikácia sa bude volať Lesmír a rozpráva o vesmíre príbehov v lese. 

Erik Baláž: Lesmír bude interaktívny náučný chodník vo vrecku

Bratislavské regionálne ochranárske združenie sa snaží o prinavrátenie veľkých bylinožravcov do krajiny. Kým v minulosti išlo o pratury, či zubry, dnes sa pasú hospodárske zvieratá ako kozy, ovce, či kravy. Prečo je dôležité takto manažovať niektoré chránené územia sme sa rozprávali s enviromentalistkou Katarínou Mikulovou.

Katarína Mikulová: To ako človek vytlačil zvieratá z krajiny má fatálny dôsledok na biodiverzitu

Začíname podcastovú sériu o turistickom vybavení. V prvej epizóde sme si posvietili na spacáky a karimatky. Bez nich sa nezaobídete na viacdňovej túre ak plánujete spať pod širákom, celtou, stanom alebo v útulni. Ani pri nocľahu na horskej chate nie je odveci mať spacák a nespoliehať sa na erárnu deku. Diskutovať budú Ľubo s Mišom. Ľubo je zakladateľ Hikingu a Mišo je jeho kolega z Denníka N. Predtým ako presedlal na dráhu programátora, roky pracoval v outdoorovom obchode Trekland a outdooru sa stále aktívne venuje.

O spacákoch a karimatkách s Mišom a Ľubom

Slovenský raj nie sú iba rokliny, kaňony a vodopády. Sú to aj lúky so svetovo najväčšou doposiaľ zdokumentovanou biodiverziotou na malej ploche. Tiež je to jediný národný park so zonáciou. Kladie veľký dôraz na symbiózu s miestnymi ľuďmi. Riaditeľ Tomáš Dražil argumentuje, že ak nepresvedčí ľudí, ktorí v okolí žijú, že národný park je príležitosťou pre ich živobytie, ochrana prírody v ňom nemá dlhodobo šancu na úspech.  Okrem tém súvisiacich s ochranou prírody sme sa bližie pozreli aj na ferratu Kyseľ, splavovaniu prielomu Hornádu, rekonštrukciu lanovky na Geravy, či vplyvu koronavírusu na návštevnosť národného parku v minulom roku. 

O Slovenskom raji s riaditeľom národného parku Tomášom Dražilom

“Keby štátna ochrana prírody po kalamite v roku 2004 povolila jej spracovanie, ľudstvo by pravdepodobne došlo o jeden živočíšny druh,” hovorí riaditeľ Národného parku Muránska planina, s ktorým sa v podcaste rozprávala Soňa Mäkká. Okrem endemických druhov a biodiverzity bola reč aj o tom, akú má na Gemeri perspektívu lesníctvo, ako sa rozvíja turizmus a či by sa sysle mohli rozšíriť aj na ďalšie lokality. 

O národnom parku Muránska planina s riaditeľom Jánom Šmídom

Slovenský horolezecký spolok JAMES tento rok oslavuje 100 rokov od svojho založenia. S jeho súčasným predsedom Tónom Pacekom sa rozprával Ľubo Mäkký o tom ako spolok vznikol, aké najväčšie úspechy dosiahlo slovenské horolezectvo, aké sú aktuálne výzvy ale aj o spolupráci horolezcov a ochranárov či o pripravovanom návštevnom poriadku v Tatranskom národnom parku. 

hubhopper

HIKING.SK podcast

hubhopper