„Niektoré poľnohospodárske postupy sú hlavnou príčinou poklesu biodiverzity,“ píše sa texte Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, ktorú minulý rok predstavila Európska komisia. Je to skutočne tak? Európske poľnohospodárstvo stojí na prahu ďalšej reformy, ktorá sa okrem iného kladie za cieľ znížiť ekologickú stopu agropotravinárskej výroby. EÚ očakáva, že túto výzvu vo svojich poľnohospodárskych politikách patrične zohľadnia aj všetky členské státy EÚ. Nasledujúce týždne a mesiace tak budú rozhodujúce pre smerovanie agrosektora na Slovensku v nasledujúcich siedmich rokoch. Diskutovať budú: - Michal Kiča, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR - Milan Kyseľ, štátny tajomník Ministertsva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - Jozef Šumichrast, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Bratislava, SPPK - Jozef Ridzoň, SOS/BirdLife Slovensko Diskusiu bude moderovať Marián Koreň, editor portálu EURACTIV Slovensko.

EURACTIV Slovensko

Diskusia | Poľnohospodárstvo a biodiverzita: Symbióza alebo disharmónia?

Klimatická zmena je globálnym fenoménom. Riešenia však začínajú v obciach, mestách a samosprávach, ktoré budú hrať pri implementácii opatrení nezastupiteľnú úlohu. Slovensko bude mať v nasledujúcich rokoch na mitigačné a adaptačné opatrenia k dispozícii 159 miliónov eur z plánu obnovy. Ďalšie desiatky miliónov prídu z eurofondov. Ako zabezpečiť, aby sa tieto peniaze zmysluplne využili a efektívne vyčerpali? Otázky do diskusie: - Ako eurofondy a plán obnovy pomôžu naplniť európske klimatické ciele? - Ovplyvní nové nastavenie eurofondov financovania boja s klimatickou krízou? - Sú hranice medzi financovaním klimatických opatrení z plánu obnovy a z eurofondov nastavené dostatočne jasne? - Čo hrozí, ak Slovensko nebude čerpať peniaze z plánu obnovy a eurofondov efektívne? - Ako si samosprávy predstavujú podporu od štátu v boji proti klimatickej zmene? Diskutovali: - Peter Bročka, viceprezident Únie miest Slovenska – nositeľ klimatickej agendy v ÚMS, primátor mesta Trnava - Matúš Drotár, riaditeľ odboru metodiky a koordinácie subjektov, Centrálny koordinačný orgán, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR - Richard Paksi, analytik, Budovy pre budúcnosť - Martina Paulíková, environmentalistka, Združenie Slatinka, expertka ÚSVROS Diskusiu moderoval Michal Hudec, editor portálu EURACTIV Slovensko.

Diskusia | Eurofondy, plán obnovy a klimatická zmena

Rozvoj palív, ako je biometán a vodík, považuje Európska komisia za kľúčový pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Zároveň upozorňuje, že obnoviteľných plynov bude nedostatok a budú drahé. Preto je potrebné ich prioritne nasmerovať do tých sektorov, ktoré nie je možné dekarbonizovať inak. Dopyt po obnoviteľných plynoch a vodíku bude mať dôležité dôsledky pre ďalšie investície do existujúcich plynárenských sietí. Otázky do diskusie: – Aké sú príležitosti a výzvy na zväčšenie objemu obnoviteľných plynov? Aké požiadavky to kladie na infraštruktúru? – V akých sektoroch budú zelené plyny potrebné najviac? Aké politické riešenia uprednostniť v prípade týchto ťažko elektrifikovateľných odvetví? – Aké politické stimuly by pomohli zvýšiť výrobu a dopyt po zelených plynoch v cieľových odvetviach? Diskutovali: - Elena Višnar-Malinovská, vedúca oddelenia na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre klímu - Karol Galek, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR - Juraj Adamica, zástupca riaditeľa odboru regulácie a compliance, SPP - Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA Diskusiu moderovala Irena Jenčová, editorka portálu EURACTIV Slovensko.

Diskusia | Obnoviteľné plyny: Kde je ich miesto v energetike do roku 2050?

Európska únia sa pred pandémiou pripravovala na nápravu vzťahov s Ruskom. No represie voči opozícii Kremľa, komplikácie s uznaním vakcíny Sputnik V, ale aj informácie spravodajských služieb v súvislosti s výbuchom vo Vrběticiach agendu spomalili. Podľa expertov je Rusko vo výhode vtedy, ak sa EÚ nedokáže dohodnúť a je vnútorne rozdelená. Práve z tejto pozície potom Kremeľ dokáže ťažiť, a to nielen v bloku, ale aj v jeho susedstve. Moskva však ostáva globálnym hráčom a konštruktívny prístup voči nej je preto potrebný. Únia, ale aj jej členské štáty, vrátane Slovenska, však má svoje červené čiary. Ako teda pristupovať k Rusku, teda k režimu, ktorý je zmesou oligarchie a poloautokracie? Vedie Moskva voči západu hybridnú vojnu? V ktorých oblastiach sa snažiť hľadať kompromis a do ktorých vôd už nevstupovať? Ako vie prispieť Slovensko a môže byť Bratislava pre Moskvu v nejakej forme partnerom? EURACTIV Slovensko, v spolupráci s občianskym združením EuroPolicy a pražskou kanceláriou Heinrich Böll Stiftung, zorganizoval online diskusiu, v ktorej vystúpili minister obrany SR Jaroslav Naď a analytik a expert na Rusko Alexander Duleba. Diskusiu moderoval Radovan Geist, vydavateľ portálu EURACTIV Slovensko.

Diskusia | O Rusku s Jaroslavom Naďom a Alexandrom Dulebom

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová)v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

Európsky týždeň | Miliardový výpadok z plánu obnovy môže byť aj dobrou správou

Aby mohla byť na kandidátnej listine do europarlamentu, musela Richarda Sulíka nasledovať do frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov. Europoslankyňa LUCIA ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ po odchode z SaS prešla do liberálnej skupiny Obnovme Európu a dnes by už svoje slová z kampane nezopakovala. V rozhovore hovorí aj o tom: - či sa ešte stále považuje za reformistku, - aké bolo pozadie jej znovuzvolenia do čela výboru, - či ešte bude kandidovať do europarlamentu, - a či zmenila názor na európsku minimálnu mzdu, ktorú v minulosti označila za populizmus. --- Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou. --- Pripravili Barbara Zmušková a Štefan Bako ---

Ďuriš Nicholsonová: Odísť od konzervatívcov som mohla až po odchode z SaS

Plán obnovy a odolnosti: Ako dosiahnuť efektívnu implementáciu? - Aké sú hlavné bariéry pri implementácii Plánu obnovy a odolnosti, o ktorých vieme a čo s nimi? - Ako a kedy budú pripravené implementačné plány pre jednotlivé komponenty? - Aké sú hlavné rezervy plánu podľa hodnotenie Európskej komisie? Ako a kedy plánuje vláda tieto pripomienky zapracovať? - Otázky vyvoláva návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktorým sa má riadiť implementácia reforiem. Chýba v ňom partnerské zapojenie kľúčových partnerov akými sú samosprávy, podnikatelia, sociálni partneri, občianske organizácie a ostatná verejnosť, čo je normou pri eurofondoch. Prečo sa vláda pri čerpaní peňazí z POO rozhodla princíp partnerstva neuplatniť? Diskutovať budú: - ANDREJ DOLEŽAL, minister dopravy a výstavby SR - MICHAL KIČA, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR - MARTIN HOJSÍK, poslanec európskeho parlamentu (PS / Renew Europe) - LÍVIA VAŠÁKOVÁ, generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy, Ministerstvo financií SR - ZDENĚK ČECH, vedúci tímu ekonomických analýz, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku Moderuje RADOVAN GEIST, vydavateľ portálu EURACTIV Slovensko ---

Plán obnovy a odolnosti: Ako budú vyzerať reformy a investície v praxi

Európsky týždeň | Summit s Bidenom utlmil obchodné konflikty Únie a Spojených štátov

Remišovej ministerstvo malo už dávno krajom oznámiť, koľko peňazí z nových eurofondov dostanú. Dodnes to nevieme. O kompetencie krajov v budúcom programovom období sa obávam. Z toho čo vieme, si myslím, že zdrojov pre kraje nebude dosť a štát ich bude rozdeľovať cez dopytové výzvy ako doteraz, hovorí ONDREJ LUNTER.  Ondrej Lunter je podpredsedom Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). V rozhovore sa dozviete: - Čo spôsobilo zaostávanie banskobystrického kraja za západom Slovenska, - ako k regionálnemu rozvoji pristupuje tím okolo súčasného župana, - čo je to iniciatíva Catching-up regions a ako pomáha BBSK, - či by regiónu pomohlo spojenie Banskej Bystrice a Zvolena, - ako prebieha príprava na nové programové obdobie čerpania eurofondov, - aké informácie krajom pred začiatkom čerpania chýbajú, - či bude mať BBSK dosť peňazí na naplnenie priorít. --- Podcast vznikol vďaka podpore Európského výboru regiónov --- Pripravili Michal Hudec a Štefan Bako

EURACTIV Podcast | Ondrej Lunter: S eurofondami sme po Kotlebovi začali na zelenej lúke

Začiatkom tohto roku vstúpili v platnosť Zmluva o zákaze jadrových zbraní, ako i americko-ruská dohoda o predĺžení platnosti novej zmluvy START. Hoci sa viacstrannosť Zmluvy o zákaze jadrových zbraní a dočasné zmrazenie počtu výroby všetkých typov hlavíc zdajú byť dôležitými krokmi vpred, v konečnom dôsledku môžu mať len čiastkovú hodnotu. Hlavným zámerom ďalšieho kola medzinárodných vyjednávaní by mali byť výraznejšie škrty v rozmiestnených strategických jadrových zbraniach a limity pre stratégie odstrašovania, o ktorú sa NATO a EÚ opierajú. S tým súvisia ďalšie vyjednávania, vrátane Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, o ktorej sa bude diskutovať v lete, či možnosti návratu k jadrovej dohode s Iránom. Možno ale veľké očakávania v roku 2021 naplniť? Podujatie otvorili Ingrid Brocková, štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Urban Überschär, riaditeľ Friedrich Ebert Stiftung pre ČR a SR. V panelovej diskusii vystúpili: - Marjolijn van Deelen, špeciálna vyslankyňa pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní, Európska služba pre vonkajšiu službu, Brusel - Rastislav Križan, riaditeľ odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR - Julia Berghofer, výskumná pracovníčka, European Leadership Network Diskusiu moderovala Lucia Yar, zastupujúca šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko.

Diskusia | Kontrola zbrojenia po Trumpovi: Oživenie medzinárodných iniciatív?

Európska únia pripravuje pravidlá pre klasifikáciu investícií podľa toho, do akej miery prispievajú k zelenej transformácii ekonomiky. Projekty zaradené do kategórie „udržateľných“ budú mať ľahší prístup k verejným aj súkromným investíciám. Členské štáty sa nevedia zhodnúť na tom, či zemný plyn patrí do Taxonómie udržateľných investícií alebo nie. Európska komisia preto rozhodnutie odložila na koniec roka. Slovensko zemný plyn presadzuje ako “prechodné palivo”, ktoré má krajine v krátkodobom horizonte pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov. Podujatie otvorí prezentácia riaditeľky komunikácie spoločnosti Eurogas, Bronagh O’Hagan, ktorá pokryje nasledujúce témy: Po prezentácii bude podujatie pokračovať panelovou diskusiou s názvom ,,Ako ovplyvní taxonómia plynárenstvo na Slovensku?” Hlavnými témami do diskusie budú: Diskutovať budú: - Karol Galek, štátny tajomník, Ministerstvo hospodárstva SR - Tomáš Malatinský, prezident, Slovenský plynárenský a naftový zväz - Martin Jirušek, odborný asistent, Katedra medzinárodných vzťahov a európskych štúdií, Masarykova univerzita Podujatie bude moderovať Irena Jenčová, editorka portálu EURACTIV Slovensko.

Diskusia | Zelená taxonómia a plynárenstvo

Európsky týždeň | Europarlament schválil európske COVID pasy

Stratili sme jeden celý rok. Slovensko už nemá pri príprave nových agrodotacii pre farmárov toľko času na analýzy ako mali ostatné krajiny.

Karahuta: Strategický plán nebude taký kvalitný, ako som očakával

Európska stratégia Farm to Fork (Z farmy na stôl) vyzdvihuje potrebu prechodu k viac rastlinnému stravovaniu, s nižším zastúpením červeného a spracovaného mäsa. Dôvodom je nielen prevencia závažných ochorení, ale tiež vysoká ekologická náročnosť produkcie týchto potravín. Z nedávno zverejneného Globálneho indexu potravinovej bezpečnosti vyplnulo, že v porovnaní s ostatnými krajinami Slovensko zaostáva práve v politikách zdravého stravovania. Ako chce teda EÚ a Slovensko reagovať na túto výzvu a je budúcnosť stravovania na Slovensku v Európskej únii vegánska? Otázky do diskusie: – Aké konkrétne kroky môže Slovensko spraviť pre zníženie spotreby červeného a spracovaného mäsa a naopak zvýšenie spotreby potravín rastlinného pôvodu? – Má EÚ nástroje na podporu prechodu na bezmäsité alternatívy v členských štátoch? Umožňuje dnes vôbec potravinová politika EÚ splniť tento cieľ stratégie Z farmy na stôl? – Je podpora zdravého a ekologicky udržateľného stravovania v súlade s potravinovými, výživovými a poľnohospodárskymi politikami Slovenska a EÚ? – Ako sa dnes stavia štát k téme zdravého a ekologicky udržateľného stravovania vo verejných inštitúciách, predovšetkým v školských zariadeniach? – Je zákaz nazývania rastlinných alternatív podľa živočíšnych originálov správnym rozhodnutím? A ako ovplyvní správanie spotrebiteľov? Diskutovali: Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu (PS / Renew Europe) Zuzana Nouzovská, generálna riaditeľka, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ, Slovenské združenie pre značkové výrobky Radek Látal, odborník na vegánsku výživu, Slovenská vegánska spoločnosť Diskusiu moderoval Marián Koreň, EURACTIV Slovensko.

Diskusia | Malo by sa Slovensko stravovať bez mäsa?

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

Európsky týždeň | Európska prokuratúra začína vyšetrovať dotačné podvody

EURACTIV Slovensko v spolupráci s RTVS vydáva týždenný podcast "Európsky týždeň" o dianí v EÚ a na Slovensku. Vydáva týždenný podcast na rôzne témy pokrývajúce témy súvisiace s EÚ. Všetky podcasty nájdete na https://euractiv.sk/podcasty/

hubhopper

EURACTIV Slovensko

hubhopper